Statická elektrina
ježí chlpy,
v šatách počuť
pukanie.

Siločiary
tlačia telá
k zemi,
vravíš áno,
keď myslíš nie.

Farby
sú príliš sýte,
i očné cievky
indukujú napätie.

Myšlienky
sa dusia
sladké a ťažké
ako ovocie
v zaváranine.

Mikrosvet v podtlakovej komore.

Až prvá kvapka
sklenenú banku rozbije.
A potom tisíc ďalších
obkreslí siluety tiel,
krstí a čistí.

Dáždnik
zakryje dúhu
I auru korálkovú,
predražené súkromie.

Tí pod ním
bosí a prostí
ako krištáľové bodky
na pavučine.